Na obnovu gréckokatolíckych drevených chrámov využívajú európske zdroje

03.04.2011 Prešov

Prešov 3. apríla (TASR) – Mnohé z drevených gréckokatolíckych chrámov na východnom Slovensku, ktoré sú ukážkou unikátnej sakrálnej architektúry, si vyžadujú rekonštrukciu a vo väčšine z nich je nutný reštaurátorský zásah.
Prešovská gréckokatolícka archieparchia, ktorá na území Prešovského kraja vlastní 27 takýchto objektov, sa snaží na ich obnovu využiť prostriedky z eurofondov. Od marca minulého roka realizuje projekt Záchrana drevených chrámov na medzinárodnej drevenej ceste, ktoré sa nachádzajú v slovensko-poľskom pohraničí.
Koordinátor projektu Daniel Dzurovčin pre TASR povedal, že celkové náklady na realizáciu aktivít presiahnu 526.000 eur, pričom viac ako 81 percent z tejto sumy pochádza z európskych zdrojov. Do projektu bolo zahrnutých osem objektov na Slovensku a rovnaký počet na poľskej strane.
Výstupom bude renovácia troch objektov na Slovensku a ôsmich v Poľsku. Okrem toho v šiestich slovenských chrámoch pribudne elektronický zabezpečovací systém a vo všetkých chrámoch zaradených do projektu audiosprievodca v 10 jazykových mutáciách.
Dzurovčin spresnil, že na našom území sa najviac peňazí investuje do troch objektov, kde sa uskutočňujú rozsiahlejšie opravy samotných stavieb. Opravený už bol napríklad drevený chrám v Tročanoch. \"Komplet bola vymenená strešná krytina, opláštenie chrámu aj niektoré časti zrubovej konštrukcie, ktoré boli napadnuté. V interiéri prebehlo reštaurovanie celého ikonostasu, oltára, bol nainštalovaný audiosprievodca a elektronický zabezpečovací systém,\" uviedol Dzurovčin.
Dodal, že obnovu exteriéru už má za sebou aj chrám v Hunkovciach a najväčšia suma peňazí išla do opravy chrámu v Krivom, okres Bardejov, kde sa robili podobné práce ako v prvých dvoch objektoch.
Projekt bude trvať ešte rok, pričom v ďalšej fáze sa budú aktivity zameriavať predovšetkým na zvýšenie atraktivity a prezentáciu sakrálnych pamiatok.
Dzurovčin pripomenul, že väčšina z drevených gréckokatolíckych chrámov, ktoré sa nachádzajú na východe republiky, pochádza zo 17., prípadne 18. storočia. Tri z nich boli zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Podľa Dzurovčina v mnohých týchto chrámoch sa ešte aj dnes stretávajú veriaci a konajú sa tu bohoslužby. Dodal, že nejde teda len o kultúrne pamiatky či akési múzeá, ale objekty slúžia svojmu pôvodnému účelu, čo je zaujímavosťou aj pre turistov. \"Ľudia, keď ich stavali pred 200 alebo 300 rokmi, tak nepozerali ani na umeleckú hodnotu, ani na nejakú veľkoleposť, ale potrebovali chrám, kde sa chceli modliť.\"
 

Vyberte región